História kozákov
Kozáci sú etnikum žijúce v stepných oblastiach od
Ukrajiny až po centrálnu Sibír. Svojou odvahou, disciplínou a špecifickým
spôsobom života sú známy už od 15 storočia. Spočiatku sa živili prevažne
farmárčením a napádaním okolitých kmeňov. Kozáci sa tiež vyznačujú svojou
militantnosťou, jazdeckým majstrovstvom a najmä túžbou po samostatnosti. Od
dôb renesancie začali kozákov využívať národy ako Litva, Poľsko, Moskovsko
a iné, hlavne na obranu pred Osmanskou ríšou, výmenou za peniaze, pozemky
a väčšiu mieru autonómie.
V Rusku boli kozáci využívaní na potláčanie vzbúr. S vypuknutím revolúcie a s tým spojenou aj občianskou vojnou sa väčšina kozákov pridala na stranu bielej armády bojujúcej proti boľševikom. Po definitívnej výhre červenej armády v roku 1922, začali viesť komunisti snahy o totálne zničenie kozáckeho vplyvu v krajine a aj armáde. Mnoho kozákov a ich rodín bolo buď vyvraždených alebo vyhladovaných na smrť. Avšak v 20. apríla 1936 začalo velenie Červenej armády verbovať Donských, Kubáňskych a Terekských kozákov a vytvorili 17. jazdeckú jednotku červenej armády.
Druhá svetová vojna
V roku 1941 vyhlásilo Nemecko vojnu Sovietskemu zväzu a po rýchlom obsadení Ukrajiny sa začali vo veľkom do radov Wehrmachtu hrnúť tisíce kozáckych dobrovoľníkov. Hlásili sa jednotliví dobrovoľníci (Hiwi) ale často k Nemcom dezertovali aj celé jazdecké pluky a pechotné regimenty kozákov prezývané Plastun.
60 dni po začatí operácie Barbarossa sa nemeckej armáde vzdal Major Generál Ivan Nikitich Kononov, ktorý velil kozáckej, 436. pechotnej jednotke. Nemeckému veleniu predložil svoje postoje voči Boľševickej vláde a dal svojim vojakom na výber. „Tí ktorí pôjdete so mnou, postavte sa na pravo, a tí ktorí chcete ostať, choďte do ľava. Sľubujem, že tým ktorí ostanú sa nič nestane.“ Po tomto prehlásení sa celý regiment postavil do prava.
Hitler považoval kozákov za potomkov germánskych gótov, a preto nepriamo podporoval ich nábor na úrovni regimentov, zatiaľ čo kozácka vojenská prestíž sa tešila veľkej popularite medzi nemeckými aristokratmi, ktorí velili ako jazdeckí dôstojníci.
Na portréte: Generál Ivan Nikitich Kononov
Uniformy
Kozáci slúžiaci ako Hiwi zvykli nosiť sovietske alebo nemecké uniformy, civilné oblečenie alebo klasické kozácke kroje s kráľovsky-modrými nohavicami. Donskí kozáci mali tmavomodré uniformy s červeným lemom a náramenníkmi. Na hlavách nosili buď dlhú čiernu “papacha“ baranicu z jahňacej vlny s červenou látkou na vrchu, alebo zdobenú blúzu s červenými, či modrými rajtkami. Kubáňski a terekskí kozáci nosili kaukazskú výstroj. Kubáňska sa skladala z: nízkej čiernej baranice prezývanej “ kubanka“, bielej ľanovej poľnej košele zvanej “beshmet“, hnedého alebo čierneho dlhého kabátu zvaného “ cherkeska“, červenej “ bashlyk“ kapucne, červeno lemovaných nohavíc a “pajas“ opaskom. Terekskí kozáci používali čiernu kubanka baranicu s nevädzovo-modrým vrškom, nevädzovo-modrými “beshmetom“ a “basklykom“, šedým “cherkeska“ kabátom a nevädzovo-modrými lemovanými jazdeckými nohavicami. K tomu nosili “pogoni“ remeň cez rameno z čias cárskeho Ruska a používali špeciálne, predrevolučné hodnosti.
Nasadenie
Vďaka výbornej mobilite a morálke boli kozáci viac než vhodní
pre boj proti komunistickým partizánom na hornatom teréne Balkánu. Velil im
charizmatický generál Helmuth von Pannwitz. Počas operácii v Srbsku
a Chorvátsku sa kozáci dopúšťali ukrutnostiam voči civilnému obyvateľstvu.
Za takéto činy v roku 1943 zaviedol von Pannwitz trest smrti. Najznámejšia
operácia ktorej sa kozáci v boji proti partizánom zúčastnili bola operácia
Rösselsprung. Bol to útok na hlavné veliteľstvo partizánov v oblasti
Juhoslávie v ktorom sa v tom čase nachádzal aj Josip Broz Tito. Tomu
sa ale podarilo utiecť.
Kozáci samozrejme nebojovali len na Balkáne. Účastnili sa napr. protipartizánskych bojov v Rusku či priameho nasadenia na východnom fronte.
Na fotke: Generál Helmuth von Pannwitz
Zrada kozákov
11. mája 1945, sa generál von Pannwitz so svojimi mužmi vzdali v Britmi okupovanom Rakúsku. Avšak čoskoro sa ukázalo že kozáci budú poslaní späť na východ čeliť poprave alebo väzeniu v gulagu. Táto udalosť je známa ako „Zrada kozákov“. Ako pôvodom Nemec pod ochranou Ženevských konvencií, generál von Pannwitz nebol poslaný spolu s kozákmi do Sovietskeho Zväzu, ale plne si vedomý následkov, odmietol opustiť svojich kozákov, vyhlasujúc: „Bol som s kozákmi v dobrom, a ostanem aj v zlom“.
Koncom mája až začiatkom júla začali Briti posielať kozákov do Sovietskeho Zväzu. Bijúc ich, hnali ich do vlakov smerujúcich na východ. Celkovo Briti doručili Sovietom zhruba 40 000 kozákov s ich ženami a deťmi. Tí ktorí neboli popravení na mieste, boli poslaní do gulagu.
Generál Helmuth von Pannwitz bol popravený v Moskve 16. januára 1947. Dodnes je medzi kozákmi známy ako „posledný Európsky rytier“.
Zdroj: Nigel Thomas PhD, Hitler ´s Russian & Cossack Allies 1941-45
Informácie o článku
Počet slov: 589Počet zhliadnutí: 7389
Autor: Otto
Vytvorené: 14. 07. 2017
Posledné zmeny: 31. 07. 2017