Klub vojenskej histórie Feldgrau

Historický vývoj

Oceľové helmy (Stahlhelme) vznikli počas prvej svetovej vojny z praktických dôvodov, rovnako ako prvé oceľové helmy ostatných štátov. Týmto dôvodom bolo, že doterajšie pokrývky hlavy (často iba látkové čiapky, alebo typické kožené helmy s hrotom) neposkytovali dostatočnú ochranu v zákopovej vojne. Úmrtia a poranenia hlavy boli časté, keďže vojakom zo zákopu neraz vytŕčali iba hlavy. Začiatkom roku 1915 prišiel, po štúdiách zranení, Dr. Friedrich Schwerd z technického inštitútu v Hanoveri s odporúčaným tvarom nových heliem. Ešte v tom roku boli tieto nové helmy skúšané a následne bolo objednaných tridsať tisíc kusov pre vojsko. Ku štandardnému použitiu boli odsúhlasené až v roku 1916, odtiaľ názov M16. 

Vojaci tieto helmy uvítali a mali mnoho príležitostí vidieť, ako zachraňujú ich životy.

M16 helmy boli tiež prezývané ako "Rohatky", keďže mali značne vystúpené vetracie otvory. Vystúpené otvory boli využívané aj na uchytenie špeciálnych plátov na predné steny heliem, ktorých bežné využitie sa kvôli váhe obmedzilo na ostreľovačov, guľometčíkov a vojakov v prvých líniách. Keďže helmy mali viacero veľkostných tried, nity by neboli kompatibilné s ochranným plátom (vyrábaným iba v jednej veľkosti), preto sa podľa veľkosti helmy aplikovali rôzne veľkosti nitov. Čím menšia helma, tým vyšší "doplnok" medzi ventilom a helmou. Na obrázku možno vidieť helmu bez tohto vyvýšeného nitu (veľkosť 66). Ukazovali sa aj nevýhody, najmä po zvukovej stránke, kedy tvar heliem často vytváral ozvenu, alebo tlmil okolitý zvuk.

M17 sa líšila iba vo vnútornom výplete, jednodielny remienok je naďalej pripevnený na plechu.

Na M18 bolo aplikovaných viacero zmien: dvojdielny remienok pripevnený už na výplete, prípadne vzácnejšia verzia (stotisíc kusov) s bočnými výrezmi helmy na zlepšenie akustiky.

V roku 1933 sa začalo s návrhom a výrobou nových heliem, z materiálu "Vulkanfiber". Tie síce vychádzali z pôvodného tvaru prvovojnových heliem, avšak boli omnoho ľahšie. Kým ich vystriedal vzor M35, boli používané pechotou a delostrelcami. Neskôr ešte na prehliadkach, určené pre vyššie šarže, ktoré neboli primárne oceľovými helmami vystrojené.
 

V roku 1934 sa začalo testovanie vylepšených heliem, znova vychádzali z prvovojnových heliem, avšak prešli mnohými zmenami. Zmenšil sa šilt a obvodový kryt krku, zmenšili vetracie otvory, ktoré boli teraz dodatočne nitované. Hrany helmy boli zahnuté dovnútra zvonu, takže pôsobili oblo. Zmenila sa aj vnútorná výstelka helmy, zvýšila bezpečnosť, prispôsobivosť a komfort. 
Najvyššie nemecké velenie ju prijalo 25. júna 1935 (odtiaľ M35) a nahradila všetky služobné helmy. Prvé dva roky od vzniku bolo vyrobených cez milión kusov.

Tiež prvé výsadkárske helmy boli vzor M35 bez šiltu a krytu krku. Verzie M36 a M37 prechádzali zmenami (zmena uchytenia výpletu na 4 nity, typ výpletu, remienok), až sa ustálili na type M38.

Hlavným dôvodom zmeny designu bolo vyhnúť sa zraneniam hlavy pri pristávaní. Vyrábala sa vo veľkostiach 66/68/71, výplet 53-61cm.

M40 bola odpoveďou na potrebu zjednodušenia výrobného procesu a teda - šetrenia. Jedinou zmenou zvonu bol spôsob výroby vetracích otvorov. Nity boli odteraz lisované pri výrobe. Hliníková výstuž výpletu bola nahradená
zinkovou.

Na Modeli 42 sa tiež odzrkadlila potreba zrýchlenia výrobného procesu. Okraje už neboli zahýbané a tak vytvárajú svojský vzhľad odstávajúcich hrán. Týmto opatrením sa proces výroby zrýchlil a znížil aj množstvo kovu použitého na výrobu. Nity zostávajú lisované pri výrobe.
Možno nájsť aj informácie o vzácnom Modeli 45, ktorý bol pravdepodobne iba M42 bez vetracích otvorov.

M44 tiež lisovaný z jedného kusu, bol zavrhnutý Hitlerom, ako "príliš cudzí" resp. zahraničný.

Farby

Podobne, ako tvar helmy, mení sa aj jej farba. Túto ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným z nich je obdobie, v
ktorom bola helma farbená, pretože zloženie farby sa menilo od začiatku výroby až do konca vojny. Ďalším z faktorov je miesto, kde bola helma farbená. Niektoré helmy prešli farbením v továrni, skladoch niektoré v poľných podmienkach.

Farba helmy sa ďalej líši typom armády, pre ktorý bola určená. Luftwaffe helmy boli farbené prevažne v tmavých odtieňoch modrej (RAL 7016), zatiaľ čo WH a SS mali prevažne šedú farbu alebo zelený farebný odtieň. Helmy Kriegsmarine, používali rôzne odtiene šedej pre palubné využitie.
Na helmy Wehrmachtu a Kriegsmarine sa podľa nariadenia od januára 1935 používala svetlá zelená farba "Apfelgrün" s hladkým povrchom, neskôr ju na krátku dobu vystriedala bridlicovo-šedá farba (pravdepodobne RAL 7015), ktorou boli prefarbené aj pôvodné zelené helmy (január-marec 1940). V Marci 1940 bolo nariadené používanie farby RAL 6006 s texturovaným povrchom, známej ako Feldgrau.

Dôležité je spomenúť, že farby boli prevažne natierané ručne alebo nastriekané pneumatickými striekacími pištoľami používanými vo fabrikách (resp. na vozidlá) a nie typickými modernými ručnými sprejmi.

Z nemeckého ReichsAusschuss für Lieferbedingungen (Ríšsky výbor pre dodacie podmienky). Je to celosvetovo uznávaný štandard pre farebnú škálu. Pri zavedení niesol názov RAL840 a zahŕňal 40 farieb. Niekoľko desaťročí zmien spôsobilo vynechanie niektorých pôvodných farieb zo systému, takže namiešať napríklad odtieň pre predvojnové helmy podľa RAL je momentálne nemožné. V súvislosti s farbou Apfelgrün sa používajú  RAL7009/RAL6003.

Vodoznaky

Vodoznaky boli odlišovacie znaky (symboly) lepené po stranách prevažne nemeckých heliem. Použitý materiál je papier(fólia), priľnúci po kontakte s vodou.  

Počiatky týchto znakových odlíšení pochádzajú z prvej svetovej vojny, kedy si elitné jednotky Pruskej stráže značili ľavý bok heliem čiernobielym maľovaným štítom.
Neskôr sa to rozšírilo do ríšskej armády na identifikáciu štátu príslušnej jednotky. Po nástupe Hitlera vznikli nové znaky, jednoznačne odlišujúce zameranie armád, ako Wehrmacht, Luftwaffe, Kriegsmarine ale aj ostatné politické a a civilné združenia ako napríklad: protiletecká obrana - Luftschutz, Nemecký Červený Kríž, Hitlerjungend, stavebná Todtova organizácia, pracovná organizácia (RAD), továrenské stráže, dobrovoľníkov a zaujímavý je aj vodoznak domobrany Sauerland. Tiež predvojnová organizácia SA mala niekoľko osobitných typov vodoznakov.   

Typické používanie vodoznakov:
Pre Wehrmacht, Luftwaffe a Kriegsmarine to bol dvojitý vodoznak (v angl. lit. double decal). Na ľavej strane helmy sa nosil príslušný vodoznak (prevažne vyobrazený príslušný orol), na pravej strane národné farby (používané od Marca 1933). Jednotky SS nosili na ľavej strane helmy červený štít so svastikou a na pravej strane typické runy v tvare bleskov.
Zaujímavé sú aj vodoznaky politických a civilných združení. Samostatný vodoznak mali aj policajné jednotky (na druhej strane červený štít).

Výplet / výstelka, remienky

Nity

Vonkajšie nity slúžia na uchytenie odpruženého výpletu v zvone.

1. Povojnové československé, hasičské a civilné prilby z nemeckých vzorov M35/40/42

2. Nemecké civilné typy napr. M34, M38 Gladiator

3. Nemecké bojové vzory M35/40/42

Výstelka

Výplet zložený z dvoch časti. Vnutorná obruč má po obvode niekoľko dierok na uchytenie koženej časti. Vonkajšia obruč má vybratie pre uchytenie vonkajšími nitmi.

Kožená časť je zmäkčená prišitým filcom. Vnútorné nity z tenkého plechu slúžia na uchytenie koženej časti ku vnútornej obruči.

Remienky

1. Remienok používaný na civilné helmy, Feuerwehr, Polizei, Luftschutz

2. a 3. Štandardné remienky do M35/40/42, rub a líc

Prehľad známych modelov

M29 - Luftschutz

M34

M35

M38 "gladiator" -1

M38 "gladiator" -2

M38 FJ

M40

M42

M44 "gladiator"

Výrobcovia

Nemecké helmy prvej a druhej svetovej vojny boli vyrábané vo viacerých fabrikách po celom Nemecku. Najväčším výrobcom bola fabrika Eisenhuttenwerk, ktorá produkovala helmy už od prvej svetovej vojny. Fabrika v Esslingene vyrábala helmy aj pre povojnové Nemecko, pre políciu. Zaujímavosťou je, že napriek štandardnému vzoru, každá fabrika vyrábala helmy s jemnými rozdielmi. Jedná sa napríklad o polohu vetracích nitov, sklon šiltov alebo aj plochosť dna helmy. Mnohé z týchto rozdielov však nezbadajú ani skúsení zberatelia. Stručný prehľad  druho-sveto-vojnových tovární:  

Kód	ET a ckl	Q	FS a EF	NS	SE a HKP	bvl a qvl
Názov	Eisenhuttenwerk	Quist	Emaillerwerk AG	Vereinigte Deutsche Nickelwerke	Sächsische Emaillierwerk	Theodor Bergmann u. Co.
Lokalita	Thale	Esslingen	Fulda	Schwerte	Lauter	Hamburg
Produkcia

Maskovanie

Podobne ako uniformy-celty, vojaci si potrebovali "znenápadniť" aj helmy. Splynutie s terénom im neskôr mohlo poskytnúť taktické výhody alebo aj zachrániť život. Nasledujúce spôsoby maskovania slúžili na optické rozbitie povrchu helmy, prípadne začlenenie sa do prostredia. Maskovacie poťahy známe z neskorších rokov vojny na začiatku neexistovali, ich predchodcami bola iba vynaliezavosť a obozretnosť vojakov.

Na farebnú kamufláž dobre poslúžili aj farby používané na techniku, najmä v motorizovaných jednotkách. Vojaci tak mali možnosť vytvoriť si jedinečné variácie maskovacích vzorov. V zime to bola biela farba. Pre potreby neskoršieho zmytia slúžila vodou riediteľná biela farba.

Prvé maskovacie poťahy používali jednotky SS v roku 1940. Maskovací vzor "lámaná skala" pre Wehrmacht bol zaužívaný rokom 1941. Poťahy boli vyrábané obojstranné aj jednostranné. V prípade SS maskovania "dub" bola jedna strana jarná, druhá jesenná. V prípade WH bola jedna  "lámaná skala" a druhá strana bola biela. Maskovacie poťahy sa vyrábali aj v  šedej a hnedastej farbe. Strih sa skladal z troch hlavných častí: stredný pás a dve bočné časti (tieto boli zväčša ešte zošité z dvoch častí). Tento tvar lepšie obopínal tvar helmy. Po obvode tiež boli našité krátke pásiky umožňujúce pridanie ďalších maskovacích prvkov. Súčasťou SS poťahov boli tiež tri háčiky na okrajoch určené na uchytenie o spodok helmy.

Množstvo variácií poskytovali aj dobové drôty. Častým maskovaním boli rozlične hrubé šesťuholníkové pletivá tvoriace symetrický oblúk pripojený s helmou tromi rovnými úchytmi (boky helmy a zadná čast). Drôtená kamufláž sa často používala aj cez maskovací poťah alebo farebné maskovanie.

Zvlásť obľúbeným spôsobom maskovania bolo použitie remeňa na malú poľnú. Pás tohto remeňa prechádzal obvodom v oblasti nitov a tiež zo strany na stranu, kde bol vlastnými háčikmi uchytený o spodné šilty helmy. 

Špagáty (často aj na uchytenie látky a vrecoviny), kosoštvorcové sieťky, tráva, kusy látky, jutové vrecia a obľúbené blato, ktoré zabraňuje odleskom a perfektne maskuje.