Počas druhej svetovej vojny za Nemecko bojovalo a zomrelo veľa mužov, čo vyústilo do riešenia, že začali pomáhať čoraz viac aj ženy. Či už to boli ženy pomáhajúce nemeckému Wehrmachtu, ako pomocníčky pozemného vojska (Nachrichtenhelferin des Heeres), ďalej v letectve (Luftwaffehelferin) a v námorníctve (Marinehelferin). Spoločne boli označované od roku 1944 názvom Wehrmachtshelferinnen. Ďalšie ženy slúžili ako SS –Helferinnen slúžiace v SS- zložkách, alebo ako sestričky Nemeckého červeného kríža (Deutches rotes kreuz).
V tomto článku sa budeme bližšie zaoberať ženami pôsobiacimi v nemeckom pozemnom vojsku – Nachrichtenhelferinnen des Heeres.
Nachrichtenhelferin des Heeres, čo znamená „nachricht“ po nemecky „správy“ a „helferin“ pomocníčka, boli spravodajské pomocníčky nemeckého pozemného vojska, ktoré pracovali hlavne ako telefonistky, rádio-operátorky a pisárky a mali na starosti najmä prepájanie hovorov a odosielanie správ. Teda obsluhovali najmä telefonické zariadenia a písacie stroje, vypomáhali aj v administratíve. Spolu so ženami v Luftwaffe a námorníctve bolo vo Wehrmachte zamestnaných viac ako pol milióna žien. Asi polovica z nich bolo príslušníčkami dobrovoľne, druhá polovica pracovala v povinnej vojenskej službe.
„Helferiny“ boli trénované v špeciálnych školách pre vojenských spojárov mužskými pracovníkmi v nemeckom Giessen.
Dobové fotografie zachytávajúce "Helferiny" v službe.
Vznik a pôsobenie „Helferín“
Spočiatku sa nepredpokladalo nasadenie žien,pretože Nemci rátali s tým, že vojna prebehne ľahko a rýchlo. Preto neexistoval ani žiaden výcvik žien. Po obsadení Francúzska, však armáda zistila, že je veľký nedostatok administratívnych pracovníkov v obsadených oblastiach. Preto sa do nej snažili zapojiť aj ženy, ktoré sa na túto prácu výborne hodili. Tým pádom sa uvoľnili mužské jednotky na týchto pozíciách a mohli ich vyslať na front. Prvá pomocná vetva Nachrichtenhelferin bola vytvorená 1. októbra 1940. Neskôr sa vytvorili ďalšie vetvy napríklad: Stabshelferinnen, Betreuungshelferinnen, Wirtschaftshelferinnen, Bereiterinnen. V decembri 1941 boli vytvorené pravidlá pre ženské pomocníčky. Ženy podliehali rovnakej disciplíne ako muži, avšak aj napriek tomu neboli považované za súčasť vojska.
Mali zakázané bojovať so zbraňami a zúčastňovať sa situácií, ktoré boli považované za bojové. Aj keď niektoré pomocníčky Luftwaffe, ktoré obsluhovali svetlomety sa bojovových akcií zúčastňovali. Od 28.augusta 1944 sa tento postoj zmenil a uniformované ženy dostali oficiálny status vojačiek.
V roku 1942 nastal problém v dodávkach uniforiem a rozhodlo sa, že iba ženy slúžiace mimo Nemecka budú nosiť uniformu. Ženy v Nemecku mali nosiť iba pracovné šaty, alebo ochranný odev.
Zaujímavosťou je, že ženy, ktoré pracovali v okupovaných oblastiach, mali po celý čas zakázané nosiť civilné šaty, šperky a bolo dovolené nosiť len veľmi malé množstvo make-up-u.
Štruktúra a hodnosti
Najmenšia jednotka sa nazývala Kameradschaft a pozostávala z jednej Oberhelferiny a počtom do 11 pomocníčok. Spojením 2 až 5 Kameradchaftov sa vytvoril Zug, ktorý riadila Führerin. Spojenie 2 až 4 Zugov tvoril Bereitschaft vedený Oberführerinou. Názvy týchto jednotiek boli odvodené skôr z politických organizácii Nemecka, nie z jednotiek Wehrmachtu.
Hodnosti boli umiestnené na rukáve hneď pod nášivkou s bleskom a menili sa počas vojny trikrát. Prvýkrát boli zavedené v marci 1941: Helferin, Oberhelferin, Unterführerin (vpravo dole), Führerin, Oberführerin, Hauptführerin. O rok neskôr sa k nim pridali Vorhelferin, Haupthelferin a nové hodnosti pre Stabsführerinu, keďže v tomto roku vznikla nová vetva pomocníčok: Stabshelferinnen, ktoré pracovali hlavne na administratívnych pozíciách.
V roku 1944 sa zjednotila štruktúra hodností pre všetky tri zložky ženského Wehrmachtu a ku koncu vojny - 16.4.1945 sa všetky vetvy ženských pomocníčok zlúčili do jedného Wehrmachthelferinnen- Heer. Kvôli zložitej situácii sa však plánované nové nariadenia už pravdepodobne nestihli v skutočnosti uplatniť.
Pár žien bolo dokonca odmenených vyznamenaním železného kríža za odvahu. Väčšinou sa toto vyznamenanie dostávalo za plnenie si svojich pracovných povinností vo vojnových oblastiach, kde boli ženy v nebezpečných situáciách, alebo za pomoc zraneným kolegyniam. Mená niektorých žien, ktorým bol tento kríž udelený sú doteraz známe.
Oblečenie
Štandardná uniforma
Pomocníčky mali väčšinou oblečené šedé vlnené sako s dvojradovým zapínaním, dvomi horizontálnymi vreckami a veľkým golierom navrchu. Doplnené bolo nemeckým čiernym väčšinou tkaným orlom (používaný tankovými jednotkami) na pravom hornom vrecku a žltým oválnym bleskom na čiernom podklade na ľavom rukáve (sporadicky na tmavo zelenom podklade) a meral 42x56mm. Blesk, ktorý označoval príslušnosť k spojárskym jednotkám bol nazývaný „Signal blitz“ a podľa neho dostali tieto pomocníčky pomenovanie Blitzmädchen, teda „bleskové dievčatá“. Bol umiestnený v hornej časti nad lakťom, blízko pod ním sa prišívali príslušné hodnosti, podobne, ako to bolo u mužov. Nad spodným okrajom rukávu, cca. 2,5 cm nad pútkom, bývala prišitá žltá rukávová páska s nápisom „NH des Heeres“ , teda Nachrichtenhelferin des Heeres („spravodajské pomocníčky pozemného vojska“). Pre čierne písmo bol použitý gotický font. V roku 1944 bol kvôli ekonomickým dôvodom tento typ saka nahradený verziou s jedným vreckom. Pútka na koncoch rukávov boli odstránené a vrecká zo saka boli presunuté na sukňu.
Sako bolo kombinované so šedou vlnenou sukňou. Vpredu mala dva záhyby a vzadu mohol byť ďalší, zasahovali približne do polovice sukne. Sukňa siahala tesne pod kolená. V chladných oblastiach im vydávali namiesto sukne nohavice rovnakej farby a materiálu. K uniforme nosili čierne šnurovacie poltopánky s nízkym opätkom, občas tiež nasúvacie bez šnúrok. V lete biele zrolované ponožky k poltopánkam a v chladnejšom počasí buď hodvábne pančuchy, alebo šedé vlnené. Z dobových záberov môžeme pozorovať sporadické využitie armádnych čižiem.
Pod sakom mali oblečenú šedú košeľu bez vreciek, ktorá sa nosila zapnutá až ku krku. Na nej čiernu širokú pánsku kravatu, na ktorej bol umiestnený tesne pod uzlom okrúhly odznak. Motív na odznaku bol žltý blesk v strede na čiernom podklade, po obvode lemovaný zlatou farbou. V lete a ako vychádzková uniforma sa zvykla používať biela košeľa. Vpravo na hrudi bol väčšinou našitý tkaný tankistický orol, rovnako ako na sako.
Pomocníčky mali k dispozícii aj čiernu koženú kabelku s dlhým remeňom.
K uniforme, či už letnej alebo zimnej, patrila šedá vlnená lodička so žltým orámovaním v strede a navrchu. Vpredu na spodnej časti lodičky bol umiestnený menší biely orol na čiernom podklade a na ľavom boku zmenšená nášivka - žltý blesk na čiernom podklade.
Zimná uniforma
V zime nosili kabáty, podobného strihu ako je uniforma, tiež z šedej vlny. Kabát mal 4 rady po dvoch gombíkoch vedľa seba. Mal dve veľké vrecká bez gombíkov v oblasti bedier. Niekedy mal prišitú nášivku s bleskom na rukáve, podobne ako na saku. Dĺžka bola kúsok pod kolená, aby prekrýval sukňu. Občas mal kabát cez pás pripevnený aj šedý opasok. V studenom počasí boli pomocníčky vybavené teplým vlneným spodným prádlom, vlnenými pančuchami a rukavicami, šatkou a krytkami na uši.
Pracovná uniforma
Kombinácia saka a sukne bola nosená najmä ako vychádzková uniforma a pri práci používali jednodielne pracovné šaty z bavlny. Boli bledo-šedej farby (zriedkavo aj bledo-hnedej). Aj na nich bol náprsný orol a často blesk na rukáve. Tieto šaty mali po celej dĺžke gombíky, bolo ich šesť a na vrchu mali šedý zaoblený golierik, na ktorom bol odnímateľný biely. Niekedy boli šaty doplnené dvomi vreckami. Použitie pracovných šiat je typické najmä pre územie Nemecka.
Pri daždivom počasí mohli mať oblečený šedý pršiplášť(foto dole), ktorý bol tiež súčasťou výstroja.
Letná uniforma
V lete mávali pomocníčky oblečené biele krátke košele s oblým golierikom, medzi ktorým bol na gombíku pripnutý odznak, ktorý sa obvykle nosil na kravate. Šedú sukňu obvykle nahradila jej letná obdoba z bielej bavlny s rovnakým strihom. Typické použitie s bielou sukňou pripomína celkový vzhľad jednodielnych šiat. Rukávy siahali väčšinou takmer po lakeť a boli nariasené. Používal sa náprsný čierny orol a na konci ľavého rukávu bol žltý blesk, ako na saku. Svetlý vzhľad mohli dotvárať biele poltopánky, či sandále.
NH des Heeres v KVH Feldgrau
Štandardná uniforma:
Zaujímavé fotografie:
Detailný popis ostatných ženských uniforiem je mimo rámec našej témy, uvádzame teda aspoň niekoľko fotografií pre lepšiu ilustráciu.
NH des Heeres
Luftwaffehelferin a Flakhelferinnen
Marine Helferinnen
SS-helferinnen, OT, DRK, SHD, Stabshelferin
Spracovala naša Helferina
Použitá literatúra:
Williamson, G.: World War II German Women's Auxiliary Services (Men-at-Arms), Osprey 2003
353rd Nachrichten, dostupný z http://353id.org/nach.html
Fotografie [dostupné z http://flickriver.com/photos/farinihouseoflove/tags/m%C3%A4del%E2%80%9D/], dňa 4.9.2013
Fotografie [dostupné z http://flickriver.com/photos/farinihouseoflove/tags/nurses/], dňa 4.9.2013
Fotografie [http://flickriver.com/photos/farinihouseoflove/sets/72157624665712077/], dňa 4.9.2013
Informácie o článku
Počet slov: 1216Počet zhliadnutí: 23121
Autor: Marlene
Vytvorené: 04. 09. 2013
Posledné zmeny: 22. 11. 2022