Klub vojenskej histórie Feldgrau

Dobový vzhľad a správanie

K dokonalému vzhľadu nemeckého vojaka z čias druhej svetovej vojny patrí okrem drahých uniforiem a výstroja najmä to najlacnejšie – dobové správanie a návyky.

V nasledujúcom článku sú zhrnuté zvyky, ktoré kedysi znamenali viac ako dnes a môžu tak poslúžiť pre dôveryhodnejšie a dôstojnejšie napodobovanie danej doby.

Dobový účes:

Dobový zostrih nemeckého vojaka vychádza z módy 30. a 40. rokov minulého storočia. Označenie ako „účes fanatických nemeckých vojakov“ je preto nesprávny. Nejedná sa teda o čisto vojenský zostrih, ale dobovú módu, nie len u Nemcov, ale samozrejme aj všade inde vo svete. 

Základom je „dlhý vrch a krátke boky“. Štýlov účesov existovalo samozrejme mnoho. Nie je známy žiaden predpis, ktorý by v centimetroch hovoril od akej výšky až pokiaľ je povolené nosiť dlhé vlasy, iba ilustrácie s formou účesu, akoby mal a akoby nemal zostrih vyzerať:

V žiadnom prípade by sa vlasy nemali dotýkať goliera ani uší. Extrémne krátke zostrihy (3mm) v dobe druhej svetovej vojny u Nemcov takmer neexistovali. Nie je však hriechom nosiť na rekonštrukciách aj dlhšie vlasy – bez permanentne vyholených bokov (ako Hans-Joachim Marseille alebo Jochen Peiper). Vtedy je však nutné použiť dostatočné množstvo pomády, ktorá by nemala chýbať pri akomkoľvek type zostrihu.

Ako na to? Bohužiaľ, nie každý kaderník dnes vie tento zostrih zvládnuť. Stručne povedané – treba si nájsť kaderníctvo, z ktorého sa nebudete neskôr báť vyjsť na ulicu alebo prísť v pondelok po akcii pred šéfa v práci. Pomôcť by však mala fotodokumentácia:

Kratšie alebo dlhšie vlasy, s „cestičkou“ i bez nej, s ofinou vľavo alebo vpravo, všetko záležalo od vkusu jednotlivca...

Podľa spomienok veteránov sa medzi mužmi vždy našiel niekto, kto to s nožničkami vedel. Keď sme sa osobne spýtali veterána z východného frontu, kedy sa strihali, odpovedal jednoducho:,,Kedy sme mali čas!"

Občas sú vlasy samozrejme neposlušné:

Ale nikdy nie je všetko stratené...

Brady a briadky:

Brady boli zakázané predpismi, iba horské jednotky mali tolerované nosiť takzvané „Jägerbart“. Ďalšiu výnimku tvorili napríklad vojaci, ktorí mali tvár znetvorenú ranami alebo jazvami. Aj v takom prípade však mohli mať fúzy dlhé maximálne dva centimetre. Kým dnes je strnisko alebo brada známkou mužnosti a „drsnosti“, vtedy platil presný opak. 

Historické okienko:

Keď sa Jägeri z 97. Jäger Divsion presúvali počas jari 1944 na nový úsek v oblasti rieky Dnjester, veliteľ LII. armádneho zboru generál Buschenhagen pri príchode Jägerov s typickými Jägerbart okamžite nariadil ich tváre oholiť. Keďže veliteľ skupiny armád generálplukovník Ferdinand Schörner kedysi velil aj horským strelcom, mal dohodu, podľa ktorej si Jägri svoje Jägerbart mohli nechať. 

"Und die Bärte blieben!" - A brady ostali!

Preferovanou však ostáva hladko oholená tvár. 

Či Nemec, Brit alebo Američan, v čase 30. a 40. rokov sa skrátka patrilo chodiť oholený a bol to zvyk tej doby. 

Konieckoncov, táto fotografia hovorí za všetko:

Na rekonštrukciách bojov všeobecne platí, že posledné slovo má organizátor. Ak sa napodobňuje konkrétna bitka podľa skutočnej historickej udalosti, napríklad vyčerpávajúce ústupové boje z konca vojny alebo obkľúčenia v "kapsách", je slušným zvykom organizátora povoliť reenactorom dvoj až trojdňové strnisko v ukážke. To isté sa dá povedať aj o dĺžke vlasov.  

Náušnice, prstene a tetovania:

Odhliadnuc od faktu, že náušnice sa u mužov objavili vo väčšom množstve až v 80. rokoch, vojaci v uniformách ich majú zakázané nosiť úplne. Prstene na záberoch možno taktiež zhliadnuť, existujú aj vojenské originály. Tetovania sa objavujú už na začiatku 20.storočia. Dobové tetovanie je však skromnejšie vo veľkosti a menej detailné v spracovaní. Nedobové tetovanie sa odporúča prekryť obväzom alebo vhodnou spodnou bielizňou.

Okuliare

Na dobových fotografiách je možné vidieť okuliare u každého typu vojska. Od horských jednotiek cez pešiakov až po tankové vojská. S kovovým aj plastovým rámom, dokonca aj bez rámu.

Hodinky

Pre tých, ktorí sa nevyznajú vo vzhľade dobových hodiniek existuje jednoduchý tip – dobové hodinky mali často sekundovú ručičku na ciferníku oddelene. Nie je to však pravidlom, iba ľahším poznávacím znakom, pokiaľ si neviete rady. Dátumovník sa vyskytoval iba na malom množstve hodiniek (vyššia cenová kategória). Kovové remienky odpovedajúceho vzhľadu sú taktiež v poriadku. 

Spievanie

Nemeckí vojaci veľmi radi spievali piesne, či už ľudové alebo pochodové. Ticho znamenalo slabú morálku. Nie každý sa narodí spevákom, ale naučiť sa pár riadkov nič nestojí a čím viac ľudí pieseň spieva, tým lepšie znie!

Nosenie zbrane

To sa týka najmä nosenia zbrani v boji. Dnes je „v móde“ držať zbraň ako v moderných akčných filmoch, oboma rukami a hlavňou mieriť do zeme. Správne je však nakloniť hlaveň zbrane hore, ako keď máte nasadený bodák. Najtypickejšie je pri behu chytiť pušku jednou rukou - v ťažisku zbrane.

Postoj a skupinové fotografie

Zhrbená postava určite nepripomína vzpriameného nemeckého vojaka s puškou pri tele. Treba si uvedomiť, že v Nemecku boli takmer všetky deti už odmalička v Hitlerjugend (a podobných organizáciach ako aj RAD), kde boli vychovávaní k inému správaniu ako v krajinách demokratických štátov. Z týchto polovojenských organizácii boli naučení iným zvykom.

Na skupinových fotografiách sú najčastejšie vidieť pušky opreté popri nohe.

Mimo poľa, ďaleko od zákopov sa vojaci prezentovali ako organizovaní, slušní a vychovaní ľudia. Nik by si nedovolil ísť mimo frontového územia medzi ľudí neoholený, špinavý alebo v otrhanej uniforme.

"Ordnung muß sein!" – Nemci boli, sú, aj budú perfekcionisti. Žiadna nitka na blúze nesmie odstávať a každý gombík na uniforme musí byť prišitý. Nemci nenávidia neporiadok a nedochvíľnosť (čiže aj váš veliteľ). Všetko robili precízne, naplno, detailne, čo sa prejavilo nie len v štruktúrach organizácie, ale aj v návykoch a správaní.

Na vychádzke (kino, kaviareň, mimo kasární):

• Uniforma alebo kabát má zapnutý každý gombík až po golier - pokiaľ veliteľ nerozhodne inak
• Žuvačka k nemeckému vojakovi nepatrí
• Pokrývka hlavy sa na vychádzke nosí stále - výnimku tvorí stolovanie, omša v kostole alebo rozkaz veliteľa
• Uniforma je vždy perfektne čistá (prípadne nažehlená) a obuv naleštená
  
• K opasku patrí aj bajonet
  
  

Avšak pozor, zdržiavať sa v uniforme so zakázanými symbolmi mimo priestoru ukážky nemusí vždy dopadnúť podľa predstáv...

Na akciách je dôležité urobiť dobrý dojem na divákov. Určite si ho nezískame drzým správaním, nadávkami a nespoločenským chovaním sa. Správame sa tak, aby sa za nás tí, ktorých uniformy si dnes obliekame, nemuseli hanbiť. Naším cieľom je predsa to, aby sme ľudí oboznámili s históriou a ukázali verejnosti, ako sa v danej dobe žilo.

Použité zdroje:
http://www.dererstezug.com/Mannerisms.htm
http://moebius.freehostia.com/customs.htm
http://www.reenactor.net/ww2/articles/appearance_grm.html