Klub vojenskej histórie Feldgrau

Najmladší nemecký generál Adolf Galland

Adolf Galland sa narodil 19. marca 1912 v mestečku Westerholt (dnes Herten vo Vestfálsku) do rodiny správcu veľkostatku grófa von Westerholta. Mal dvoch bratov Wilhelma-Ferdinanda a Paula, konca vojny sa nedožili, bojovali ako stíhači a padli. Adolfov otec bol síce prísny, no rád bral Adolfa na lov. Študoval na Hindenburg-Gymnasium v mestečku Gelsenkirchen-Buer. Galland bol už od detstva zamilovaný do lietania. Prvýkrát letel v 16 rokoch na klzáku a po úspešnej maturite dostal v 19 rokoch svoj vlastný dnes už legendárny klzák Grunau Baby GB II. Vo februári 1932 sa prihlásil na Verkehrsfliegrschule v Broitzeme neďaleko Braunschweigu. Začal študovať ako jeden z dvadsiatich študentov, ktorí boli z 20 000 uchádzačov vybraní. Stal sa súčasťou načierno budovanej Luftwaffe. Prešiel kurzom leteckej akrobacie v Schlessheime, námorným výcvikom vo Warmemünde a štúdium skončil bojovým leteckým výcvikom na letisku Grottaglia v Taliansku. Po návrate do Nemecka začal pracovať ako dopravný pilot v nemeckej Lufthanse. 1.apríla 1934 vstúpil Galland do armády, kde ako dôstojnícky čakateľ nastúpil k 10.pešiemu pluku v Drážďanoch. Po absolvovaní pešieho výcviku a povýšení do hodnosti poručíka sa v októbri 1935 stal inštruktorom na leteckej škole Luftwaffe v Schleisseheime. Neskôr Gallanda preložili k JG 132 "Richthofen", ktorá bola vyzbrojená zastaranými strojmi typu Arado Ar 35 a dvojplošníkmi Heinkel He 51B. Tu mal viacero leteckých nehôd a skoro pri nich prišiel o život. Poručík Galland bol jeden z tých, ktorí nazbierali svoje skúsenosti počas služby v radách Légie Condor v Španielsku (1936-1939). V máji 1937 sa stal veliteľom štábnej roty stíhacej skupiny J/88.

Galland so svojim psom Schweinbauchom, kúpil si ho počas služby u Légie Condor v Španielsku. Bol otrávený jedom na potkany na základni v Breste v roku 1942.

Ako nadporučík sa onedlho v auguste stal veliteľom 3. letky so strojmi Heinkel He 51. V júni 1938 sa vrátil do Nemecka. Velenie letky v Španielsku prenechal vtedy ešte neznámemu Wernerovi Möldersovi. V Nemecku sa spolupodielal na plánovaní prípadného útoku Luftwaffe proti ČSR v rámci operácie „Fall Grün“. Počas bojov o Poľsko bol v priebehu 27 dní nasadený v 50tich akciách, za čo mu bol udelený EK II. triedy a hodnosť kapitán. Prvý Gallandov zostrel prišiel dva dni po invázií do Beneluxu a Francúzska. Pri belgickom meste Liège zostrelil hneď dva britské Hurricany.

Letisko Audembert v okupovanom Francúzsku, šéf mechanikov Uffz. Gerhard Meyer blahoželá Gallandovi k 40. zostrelu, ktorý dosiahol 23. septembra 1940.

Počas tohto ťaženia dosiahol 14 zostrelov a obdržal EK I.triedy. Po dosiahnutí 17. zostrelu v bitke o Britániu obdržal Galland 1. augusta 1940 Rytiersky kríž. Po 40. zostrele 24. septembra 1940 k nemu obdržal aj Dubové ratolesti. Neustále súperil s Wernerom Möldersom v počte zostrelov tento duel ukončila až Möldersova smrť. Počas bojov nad kanálom La Manche sa niekoľkokrát stretol aj s československými pilotmi v RAF. 17 júna 1941 zostrelil pri St. Omere československého pilota Josefa Bryksu z 242. perute.

Galland na svojom Me Bf 109 E4.

Okrem veľa úspechov bol Galland mnohokrát aj zostrelený. 21. júna 1941 dokonca dvakrát. Po svojom 70. zostrele získal meče k Rytierskemu krížu. Po samovražde Ernsta Udeta (17. novembra 1941) a úmrtí Wernera Möldersa (pri lete na Udetov pohreb), bol Galland menovaný na miesto inšpektora stíhačov. 28. januára 1942 obdržal Brilianty k Rytierskemu krížu, v tej dobe už mal na konte 90 zostrelov. Stal sa jedným z najúspešnejších es Luftwaffe. 1. októbra 1942 bol povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa tak vo veku 30 rokov najmladším nemeckým generálom.

Jeho spory o taktike protivzdušnej obrany s Hitlerom a Göringom viedli nakoniec k jeho odvolaniu. Ako jeden z prvých začal lietať na nových prúdových Messserschmittoch Me 262 a bol poverený vytvoreným elitnej Jagdverband 44. 6. apríla 1945 štartoval do boja naposledy. Nad Neuburgom na Dunaji toho dňa zaútočili na americký bombardovací zväz, kde si Galland pripísal 103. a 104. zostrel. Jeho stroj ťažko poškodili spojenecké Thunderbolty, napriek poškodeniu stihol núdzovo pristáť na nemeckom letisku. Do zajatia padol 6.mája 1945, kde ho Američania dlho vypočúvali a nakoniec 10. mája 1947 prepustili. V povojnovom Nemecku nemal kde uplatniť svoje letecké a vojenské skúsenosti, a tak odišiel do Argentíny, kde pôsobil dlhé roky ako poradca pri výstavbe argentínskeho letectva. V roku 1955 sa vrátil do Nemecka. Nakoniec pôsobil ako konzultant v leteckom priemysle. Zomrel 9. februára 1996 v Remagene vo veku 83 rokov.