Klub vojenskej histórie Feldgrau

Skryť obsah
Signal magazín, konvertér fotiek Padli na Slovensku | zoznam obetí Kvíz - pripravujeme





feldgrau.sk by Cloosigns
© 2011 - 2018

Junkers Ju 87 

Junkers Ju 87 známy tiež pod označením „Stuka“ (skrátené označenie pre Sturzkampfflugzeug) bol jednomotorový strmhlavý bombardér používaný Nemeckom počas 2. svetovej vojny. Je symbolom nemeckej bleskovej vojny. Charakteristický bol najmä svojimi krídlami do tvaru „W“ a kapotovaným podvozkom, na ktorom mal namontované sirény. Bol to vysoko špecializovaný stroj určený primárne na strmhlavé bombardovanie. Jeho slabiny sa prejavili v neskorších fázach vojny, najmä v bitke o Anglicko ako aj na východnom fronte v podmienkach zlepšenej protileteckej ochrane u frontových jednotiek a lepšej činnosti stíhačiek. 


Junkers JU- 87 Stuka

Vývoj

Roku 1933 vypísalo Ríšske ministerstvo letectva súťaž na výrobu strmhlavého bombardéra. Súťaže sa zúčastnili firmy: Arado, Blohm & Voss, Heinkel a Junkers. Projekt firmy Junkers si nakoniec získal štátnu zákazku.

Predchodcom Ju 87 bolo podobne koncipované lietadlo Junkers K-47. Prvý prototyp Ju 87V1 vzlietol v septembri 1935. Stroj skonštruoval Herman Polman. Už vtedy získalo lietadlo svoje charakteristické črty, ako bola celokovová konštrukcia centroplánu, či krídla do tvaru „W“ Prototyp bol poháňaný motorom Rolls-Royce Kestrel V s maximálnym výkonom 525 k. Neskoršie prototypy sa líšili motorom Junkers Ju-210A s vyšším výkonom, jednoduchou smerovkou a priezorom v podlahe pre jednoduchšie bombardovanie. Výzbroj sa skladala okrem nesených bômb aj z dvoch guľometov MG 17 v krídlach a jedného MG 15 ovládaného zadným strelcom kvôli ochrane pred stíhačkami nepriateľov. Prototypy mali nosnosť iba do 500 kg. Vo svojej dobe bol stroj celkovo dobrý, pomerne kvalitný a spoľahlivý. Skombinoval dobré letové vlastnosti, na svoju triedu dostatočnú manévrovateľnosť, dobrý výhľad z kabíny a presnosť zásahov pri bombardovaní, ktorá sa pohybovala okolo 30 m.

Čoskoro roku 1937 prišli prvé úpravy Ju 87A-0 a A-1 neskôr dokonalejšia A-2 s novým motorom Ju-210D s väčším výkonom (vyrobilo sa 262 strojov). Luftwaffe však mala k stroju výhrady. Ukázalo sa, že nemá dostatočný dostup, operačný dolet a malú nosnosť bômb. Tieto nedostatky mala odstrániť verzia B. Ju 87B-1 sa líšil od predchodcu odsúvateľným prekrytom (na predošlých verziách sa prekryt kabíny vyklápal do boku), inak navrhnutou prednou časťou trupu a krytom motora. Zmeny boli aj na podvozku, rádiovej anténe a smerovke. Na podvozkovú nohu bola namontovaná siréna tzv. systém Jericho. V prípade zapnutia vydávala siréna pri strmhlavom lete charakteristický kvílivý zvuk, ktorý mal mať psychologický účinok na nepriateľa počas útoku. Práve touto sirénou získal JU- 87 svoju povesť. Iný bol aj motor Ju-211A a neskôr D s výkonom 1000, či neskôr 1200 k. V decembri 1939 začala výroba verzie B-2. Tá sa líšila väčším vodným chladičom a drevenou vrtuľou, ktorá nahradila kovovú. Táto drevená vrtuľa mala 3 listy s nastaviteľným uhlom nábehu listov . Vylepšenia sa dočkala aj rádiostanica. Verzia B-2 mohla odniesť až 1 000 kg bômb. Tento typ sa dočkal svojho krstu ohňom v španielskej občianskej vojne pred začiatkom 2. svetovej vojny.

            Ďalšou charakteristickou črtou okrem sirény bol nezasúvateľný predný podvozok uložený v krytoch v tvare kvapky. Neschopnosť zasunúť podvozok sa odrazila na horších letových vlastnostiach, obratnosti a manévrovateľnosti. Tieto nedostatky sa prejavili “až” v bitke o Anglicko, keď mali jednotky JU- 87 veľké straty, až museli byť ich operácie zastavené.

            Tretím charakteristickým znakom lietadla JU- 87 bola špeciálna vidlica na bomby Abweisergabel. Keďže lietadlo nemalo bombovnicu, bomby sa vešali pod krídla a pod trup. Táto vidlica slúžila na vyhodenie bomby pod dosah vrtule, aby ju bomba nezničila.

 

Bojové nasadenie

            Prvýkrát boli Stuky vyskúšané v občianskej vojne v Španielsku. Lietadlo malo veľký úspech, hlavne vďaka tomu, že proti podobnej taktike nebola použitá stratégia, ktorá by fungovala aj preto, lebo španielske republikánske letectvo sa potýkalo s nedostatkom kvalitných a moderných jednoplošníkov. Pre porovnanie, jadro republikánskych leteckých síl tvorili sovietske lietadlá Polikarpov-16 a Polikarpov-15, zatiaľ čo nacionalisti boli vyzbrojení nemeckými Me-109, FW-190 a talianskymi stíhačkami. Medzi najznámejšie akcie patrí bombardovanie Barcelony nacionalistami.

            Prvé oficiálne bojové nasadenie bolo v bojoch proti Poľsku. V týchto bojoch zaznamenali veľkým úspech, dokonca aj zostrel poľského lietadla  PZL P.11c. Pod ochranou stíhačiek Bf-109 mali úspech pri bombardovaní vojenských aj nevojenských cieľov. K tomuto úspechu dopomohlo zničenie časti poľského letectva ešte na letiskách a použitie taktiky “Blitzkrieg”.

            Ďalšie úspechy v rámci taktiky “Bliztkrieg” priniesli Stuky vo Francúzsku. Opäť hlavne kvôli nedostatočnej súčinnosti stíhačov a pozemného vojska a nedostatočnej protileteckej pozemnej ochrane. Tieto úspechy dodali Stuke povesť “univerzálnej "všeničiacej" zbrane”, či “pozemného delostrelectva”. Ale prvé neúspechy boli hneď za dverami.

Junkers JU- 87 Stuka

            Už v auguste 1940, hneď po páde Francúzska, keď začala bitka o Anglicko, boli Stuky spolu s ďalšími lietadlami Luftwaffe nasadené na bombardovanie letísk, radarových staníc a neskôr aj na strategické bombardovanie tovární. Avšak už v prvých bojoch bitky o Anglicko sa ukázali slabiny tohoto lietadla. V boji proti moderným Spitfire-om a Hurricane-om sa ukázali všetky slabiny: nedostatočne vyzbrojený, neohrabaný a pomalý jednoúčelový stroj mohol byť úspešne nasadzovaný len v podmienkach leteckej prevahy.

            Posledných úspechov sa Stuka dočkala len v ZSSR. Úspechy dosiahla veľké, ale sovietske letectvo, ktoré nebolo úplné zničené v prvých útokoch hneď na letiskách, dokázalo zasadzovať nepriateľskému letectvu ťažké straty. Okrem operácie Barbarossa v 1941 dokázala Stuka excelovať ešte v roku 1942 a v prvej polovici 1943 až do bitky pri Kursku. Potom už dosahovali Spojenci prevahu na všetkých frontoch a dokázali zabezpečiť leteckú prevahu a dostatočné zabezpečenie protileteckej obrany pozemných jednotiek, následkom čoho sa Stuka nedala bezstarostne nasadzovať.

            Za zmienku stojí verzia s 37mm kanónom v podvesenej gondole. Táto verzia mala označenie JU- 87G, ktorá bola nasadená vo väčšom množstve po prvý krát v bitke v Kurskom oblúku. Taktika útoku na tanky vyzerala tak, že sa stroje zniesli z oblohy podobne ako pri strmhlavom bombardovaní, no nezhadzovali bomby, ale svoje kanóny používali na prerazenie horného panciera tankov. Tam sa nachádzalo ich najslabšie pancierovanie. Napriek tomu, že množstvo nesenej munície do týchto 37 mm kanónov nebolo veľké, dokázali počas jedného letu zničiť až 6 tankov. Nemecký bojový pilot Hans-Ulrich Rudel na strojoch Ju 87 a Fw 190 zničil v priebehu vojny 517 tankov.


Verzie JU- 87:

§  Ju 87B-2 U1 alebo tiež (U2) – mala inú rádiostanicu

§  Ju 87B-2 U3 – mala zlepšené pancierovanie posádky

§  Ju 87B-2 U4 – verzia ktorá používala namiesto kolies snežné lyže (nevyrábala sa sériovo)

Junkers JU- 87 StukaJunkers JU- 87 Stuka

§  Ju 87B-2 trop – verzia určená do púštnych podmienok

§  Ju 87C – určená pre lietadlové lode

§  Ju 87R-1 – mala predĺžený dolet, možnosť niesť vonkajšie prídavné nádrže a celková nosnosť zväčšená o 250 kg

§  Ju 87D-1 – bola najviac vyrábaná verzia (1037 ks), ktorá bola upravená na základe prvých bojových skúseností. Zlepšené bolo najmä pancierovanie osádky, zmenila sa obranná výzbroj z jedného MG 15 na 2 MG 81Z, použitá bola novšia verzia motoru Ju-211F a neskôr od februára 1941 J. Úpravy sa dočkal aj podvozok a podvesy, takže lietadlo odnieslo až 1 800 kg bômb.

§  Ju 87D-1 trop - verzia určená do púštnych podmienok

§  Ju 87D-2 – verzia určená na ťahanie klzákov

§  Ju 87D-3 – verzia pre útoky na pozemné ciele (zmena oproti strmhlavému bombardovaniu- bombardovanie prízemným letom)

§  Ju 87D-4 – torpédový bombardér

§  Ju 87D-5 - verzia pre útoky na pozemné ciele, zlepšené pancierovanie, výzbroj 2x 20mm kanóny MG 151/20, zväčšené rozpätie krídel; niekoľko kusov tejto verzie bolo od marca 1943 vyrobených aj na Slovensku v továrni v Trenčianskych Biskupiciach

§  Ju 87D-6 – zjednodušenie predošlej verzie, nevyrábané sériovo

§  Ju 87D-7 a D-8 – nočné bombardéry, nový motor Ju-211P (1500 k), odstránené vzdušné brzdy

§  Ju 87E – opäť novšia verzia pre lietadlové lode, ktorá mohla niesť i torpéda

§  Ju 87F – verzia s väčším rozpätím krídel, nevyrábaná sériovo

§  Ju 87G – verzia odvodená sa od verzie D-5, ale špeciálne určená na boj proti tankom. Bola vybavená dvomi 37mm kanónmi BK-3,7. Vznikla na podnet nemeckého esa  Hans-Ulrich Rudela  lietajúcom na strojoch Ju 87. Skúšaná už v roku 1942. Po prvý krát nasadená v boji vo väčšom množstve roku 1943 v bitke v Kurskom oblúku.

§  Ju 87H – verzia s dvojitým riadením, cvičná

zoznam použitej literatúry:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Junkers_Ju_87

NĚMEČEK, Václav: Vojenská letadla 3. Praha: Naše Vojsko, 1992. ISBN 80-206-0117-1

ŠOREL, Václav: Letadla čekoslovenských pilotů. Praha: Albatros, 1986

Diskusia

Informácie o článku

Počet slov: 1123
Počet zhliadnutí: 5176
Autor: Theodor
Vytvorené: 03. 12. 2011
Posledné zmeny: 26. 03. 2012